Ako geopolitika mení globálnu logistiku

Na mape sveta sa tiahne nová obchodná tepna – železnica, ktorá má spojiť Čínu s Európou. No pozoruhodné je, že namiesto najkratšej trasy cez Sibír a ruské územie si tento moderný „hodvábny vlak“ vyberá obchádzku – cez Kazachstan, Kaspické more, Kaukaz a Turecko. Vzniká tak tzv. Stredný koridor (Middle Corridor). A pritom by sa mohlo zdať, že Čína a Rusko, ako členovia ekonomického zoskupenia BRICS, by si mali byť strategickými partnermi. Objavte so spoločnosťou Invelt svetové zákulisie z pohľadu viac ako 20 ročných skúseností s dovozom z tejto krajiny.  

Prečo sa teda Rusko obchádza?

BRICS – ilúzia jednoty?

Skupina BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika, a po novom aj ďalší ako Irán či Egypt) bola prezentovaná ako protiváha Západu. Má symbolizovať nový multipolárny svet, kde sa krajiny „globálneho Juhu“ nenechajú riadiť Washingtonom či Bruselom. No železnica ukazuje inú realitu: v pragmatickom svete obchodu a infraštruktúry nehrá ideológia hlavnú rolu. 

Geopolitika hovorí jasne

Rusko sa od roku 2022 nachádza pod tvrdými sankciami Západu a jeho povesť v medzinárodnom obchode je otrasená. Pre čínske firmy by zapojenie Ruska do kľúčových dopravných trás znamenalo riziko blokád, sekundárnych sankcií a neistoty.  A to si Čína – pragmatická a zameraná na stabilitu exportu – nemôže dovoliť. Aj keď sa s Moskvou objímajú pred kamerami, v logistike platí iný zákon: spoľahlivosť nad lojalitou.

 Stredný koridor: nová preferovaná trasa

Alternatíva vedúca cez Kazachstan, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko sa síce zdá byť dlhšia a komplikovanejšia (napríklad kvôli prekládke cez Kaspické more), no zároveň prechádza krajinami, ktoré nie sú sankcionované a sú ochotné spolupracovať s EÚ. Čína do tejto trasy investuje miliardy – budujú sa nové prístavy, železnice, colné centrá. A Európa, unavená od závislosti na Rusku, je viac než ochotná spolupracovať.

Stredný koridor je teda funkčný a rastúci, no stále sa nachádza vo fáze rozvoja. Kľúčové úseky (BTK – Baku–Tbilisi–Kars železnica) sú v prevádzke, zatiaľ čo iné, ako CKU (Čína–Kirgizsko–Uzbekistan) železnica, sú vo fáze plánovania alebo výstavby. Napriek výstavbe dosiahol v roku 2024 objem nákladu 4,1 milióna ton, čo predstavuje 63% nárast oproti predchádzajúcemu roku. Napriek tomu kapacita koridoru (6 miliónov ton ročne) je stále výrazne nižšia v porovnaní s Severným koridorom cez Rusko, ktorý zvláda viac ako 100 miliónov ton ročne.

Ako dlho trvá doprava z Číny?

Čas dodania závisí od zvoleného spôsobu prepravy. Železničná doprava, najmä cez nový Stredný koridor, predstavuje rýchlejší kompromis – tovar prichádza za 15 až 25 dní, čo je výhodné najmä pre firmy hľadajúce rovnováhu medzi rýchlosťou a cenou. Letecká preprava je najrýchlejšia, s doručením už za 2 až 7 dní, no cenovo náročnejšia, a preto sa využíva najmä pri urgentných alebo hodnotných zásielkach. Lodná doprava je najlacnejšia, ale zároveň najpomalšia – zásielky dorazia do Európy približne za 30 až 45 dní. Existuje aj multimodálna doprava – kombinácia vlaku, lodí a kamiónov, ktorá umožňuje doručenie za 20 až 30 dní, pričom spája výhody viacerých foriem logistiky.

Chcete využiť nové trasy a optimalizovať svoju logistiku?

Ak obchodujete s Áziou a hľadáte rýchle, spoľahlivé a cenovo výhodné riešenia pre dovoz tovaru, odporúčame platformu eShipping.sk. Táto služba vám umožní jednoducho porovnať a objednať lodnú, železničnú alebo leteckú prepravu od viac ako 14 svetových prepravcov. Získate online kalkuláciu ceny, sledovanie zásielky v reálnom čase a prehľadné štatistiky vašich prepráv. 

eshipping

 

Autor článku: Viktória Hudáková

Mohlo by vás zaujímať