Na sviatok všetkých svätých oslavujú Číňania s blízkymi, zosnulých hostia
1. novembra 2018
Slováci cestujúci z jedného konca republiky na druhý s ozdobnými kahancami sú jasným znakom novembrového Sviatku všetkých svätých. Pamiatku zosnulých blízkych si ľudia ctia takmer na celom svete. Vždy sa však rituál prispôsobil miestnym podmienkam a tradíciám. Počas 3-dňového sviatku Qingming (清明节) v Číne napríklad čistia hroby, púšťajú šarkany, zapaľujú vonné tyčinky a pália papierové obrázky.
Úcta zosnulým na Slovensku má korene v pradávnej slovanskej tradícii jesenných pohanských sviatkov. Ľudia verili, že s blížiacou sa zimou na náš svet prichádzajú duše zosnulých. Sviatok všetkých svätých v kresťanskom ponímaní siaha do začiatku 7. storočia, keď pápež Bonifác IV. premenil pohanský Pantheón v Ríme na kresťanský chrám a zasvätil ho Panne Márii, ako aj všetkým svätým mučeníkom. V 8. storočí určil pápež Gregor III. sviatok na 1. novembra.
Iný kraj, iný mrav
Číňania na Qingming sviatok tiež navštevujú hroby svojich blízkych, aby si ich uctili zaužívaným rituálom. Dajú ich „do pucu“. Podobne ako u nás zveľaďujú hrobky predkov. Čistia a zametajú pomník, vytrhávajú burinu. Nič, čo by sme nepoznali z domova. Avšak, sú tu isté rozdiely. Číňania prinášajú svojim mŕtvym predkom rôzne obetné dary pozostávajúce z bežných pokrmov, ovocia, čaju, vína, čínskych paličiek aj proviantu. Hostinu rozložia priamo na hrobe. Zaujímavé je, že zvyk hostiť zosnulých priamo na mieste ich posledného odpočinku sa objavil aj u pohanských Slovanov počas pohrebu zosnulého alebo počas spomienkových dní. Dnes by ste ho však u nás hľadali márne. Číňania starobylý zvyk „zveľaďovania hrobu“ v modernej spoločnosti povýšili na službu. A to doslova. Môžete si objednať výhodný balíček „zveľaďovača hrobky“, ktorý ju navštívi za vás a urobí všetko potrebné. Otázne je, či sa za vašich predkov aj pomodlí a vyroní slzu.
Zosnulým doprajú iPhone aj klimatizáciu
Mladí aj starí, všetci si spoločne kľaknú, modlia sa, pália vonné tyčinky aj zlaté papieriky zvané „ghost money“, teda peniaze potrebné pre posmrtný život. Okrem nich pália symboly rôznych predmetov, ktoré by sa zosnulým predkom mohli zísť ako napríklad obrázok iPhonu, DVD prehrávača alebo klímy. Nuž, proti gustu žiadny dišputát! Zvyšok sviatku trávia rodiny spoločne na vychádzke alebo výlete. Často spievajú a tancujú. Mladé páry bežne absolvujú v tomto čase pytačky. Počas sviatku sa podáva qingtuan, zelená buchtička pripomínajúca knedľu z ryže a čínskej paliny alebo ovsa.
U nás symbolizuje príchod zimy, v Číne jar
Tradíciu legalizovali cisári, ktorí stavali majestátne cisárske náhrobky pre každú dynastiu. Viac ako 5 000 rokov sa čínski cisári, šľachtici, obchodníci a roľníci zhromažďovali, aby si spomenuli na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Sviatok pripadá na 15. deň po jarnej rovnodennosti, teda na 4. alebo 5. apríla. U nás symbolizuje začiatok jesene a temného zimného obdobia, zatiaľ čo v Číne symbolizuje príchod jari. Rodiny sa stretnú, púšťajú šarkany, modlia sa a zamýšľajú sa nad smrťou. Na status štátneho sviatku musel Qingming čakať až do roku 2008. U miestnych sa teší veľkej obľube. Farmári a roľníci dodnes veria, že pokračujúce dodržiavanie zvyku upokojí duchov a prinesie im bohatú úrodu. Starí Slovania vítali na jar mŕtvych na pozemskom svete veľmi podobným spôsobom. Stromy a rastliny uľahčovali príchod duchov na svet. Do hrobov zvykli zapichovať vŕbové prúty. V Číne sú symbolom čistoty rituálu rovnako vetvičky vŕby a granátové jablko. Niektorí ich nosia so sebou alebo umiestňujú na bránku či dvere, aby ich ochránili pred zlými duchmi.
Začalo to odrezaným stehnom
Sviatok je známy aj ako Hanshi, „Sviatok studeného jedla“, kedy sa podávajú výhradne studené pokrmy. Pýtate sa prečo? Za týmto zvykom stojí stará a podivná legenda spojená s kanibalizmom. Po občianskej vojne v roku 655 p. n. l. bol malý princ Chong’er nútený ujsť do vyhnanstva na 19 rokov. Spoločnosť mu robil iba jeho verný minister Jie Zhitui. Dvojica sa dostala až do momentu absolútneho vyhladovania, kedy si verný minister odrezal kúsok mäsa zo svojho stehna, hodil ho do hrnca a pripravil vývar, ktorým princa nakŕmil. Po návrate z exilu sa stal mladík cisárom a štedro odmenil každého, kto bol mu bol vo vyhnanstve verný. Až na ministra. Ten odišiel sklamaný spolu so svojou matkou žiť do lesa. Cisára však mučili výčitky svedomia natoľko, že sa rozhodol ministra vyhľadať. Zvolil si na to vskutku znamenitý spôsob. Zapálil les. Domnieval sa, že to ministra aj jeho matku z lesa vydurí. Prekvapivo ich však našiel oboch mŕtvych spolu s listom napísaným krvou, v ktorom stálo: „Radšej budem duchom tohto stromu ako ministrom cisára.“ Na počesť ministrovej pamiatky vydal cisár dekrét, ktorý zakazoval zapaľovanie ohňa, a teda aj varenie v tento deň. Tak vznikol sviatok studeného jedla, ktorý sa neskôr pretransformoval do čínskeho sviatku spomienky na zosnulých.
Sviatok zohráva významnú úlohu aj v čínskej čajovej kultúre. Tento konkrétny deň totiž rozdeľuje čerstvé zelené čaje, a to podľa dátumov ich zberu. Zelené čaje, vyrobené z listov zozbieraných pred týmto dňom, dostanú prestížne označenie „pre-qingming“ (清明前), čím ich cena značne stúpne. Tieto čaje majú oveľa ľahšiu a jemnejšiu arómu ako tie, ktoré boli zozbierané v období po sviatku.
Ako funguje obchod počas týchto dní?
Sviatok je významným dňom v čínskom kalendári a poctivo sa svätí, a to vo všetkých oblastiach vrátane biznisu. „Univerzity, štátne inštitúcie, ale aj podniky majú počas tohto sviatku voľno. V prípade, že obchodujete s Čínou, na akúkoľvek komunikáciu či aktivity čínskych dodávateľov si je potrebné tiež počkať. Tento sviatok ale trvá iba jeden deň, čiže v porovnaní s čínskym novým rokom alebo oslavami založenia ČĽR zasahuje do obchodovania zahraničných spoločností iba minimálne,“ tvrdí Michaela Kralovičová, odborníčka na obchodovanie s Čínou zo spoločnosti Invelt.