Na dovoze nerastných surovín z Číny nezbohatnete – buď doveziete bezcenný šrot alebo si priplatíte na antidumpingu
1. augusta 2019
Čína možnostiam medze nekladie. Platí to aj v prípade nerastných surovín. Nájdete v nej takmer každú nerastnú surovinu. Najväčšie sú práve zásoby čierneho uhlia, železnej rudy, antimónu, grafitu, čí hliníka. Je aj jedným z najväčších producentov zlata na svete.
Čína je bohatá na nerasty, ale….
Veľká časť čínskeho nerastného potenciálu je nevyužitá z dôvodu nedostatočnej technológie. Zastarané technológie ťažby a spracovania rúd sa nahrádzajú modernými technikami, ale rýchla industrializácia Číny si vyžaduje dovoz nerastných surovín zo zahraničia. Najmä dovoz železnej rudy z Austrálie a Spojených štátov prudko stúpol začiatkom roku 2000, keď výroba ocele rýchlo prevyšovala domácu dostupnú zásobu železnej rudy. Ťažobný sektor predstavoval už v roku 2002 v Číne menej ako 0,9 % celkovej zamestnanosti, ale vyprodukoval asi 5,3 % celkovej priemyselnej výroby. Od vtedy jeho význam v rámci zamestnanosti v Číne ďalej klesal.
Významným problémom čínskeho ťažobného priemyslu je aj geografia. Nerasty sú v Číne prevažne situované na severe, kde je ich kvôli klimatickým podmienkam a nedostupnému terénu možné vyťažiť iba s enormnými nákladmi, čím sa ťažba stáva ekonomicky nezmyselnou. Aj z tohto dôvodu Čína svoju vlastnú ťažbu radšej nahrádza lacnejším dovozom.
V súčasnosti je Čína jedným z najväčších spotrebiteľov kovov na svete. Od roku 2005 je Čína najväčším spotrebiteľom medi a hliníka na svete. Krajina vyrába tretinu svetového hliníka a spotrebuje štvrtinu. V roku 2004 Čína vyrobila toľko hliníka, že nasala takmer 5 % všetkej energie spotrebovanej v celej krajine. Dopyt po hliníku stúpol až o 20 % ročne na 8,2 milióna ton a predpokladá sa, že v roku 2020 vzrastie až na 14,3 milióna ton. Čína je aj svetovo najväčším výrobcom ocele. Na svetovej produkcii sa podieľa viac ako polovicou.
Ochrana domácich výrobcov
V decembri 2010 začala Čína prísne obmedzovať dovoz a zvyšovala tarify na hnojivá vyrobené z fosforečnanov zo 7 na 110 %. Rovnako skončili aj niektoré výrobky z ocele s farebnou povrchovou úpravou. Od júna 2019 uvalil Vietnam na ich dovoz z Číny antidumpingové clo od 3,45 po 34,27 %. Dôvodom má byť spomalenie domácej produkcie a následné pozastavenie výroby viacerých domácich fabrík.
Záujem o čínske nerastné suroviny vo svete i u nás narastá. Preto sa Európska Únia rozhodla proti čínskym kovom bojovať podobným spôsobom ako Vietnam a uvalila na ne vysoké antidumpingové clá, ktoré uplatňuje napríklad na oceľ a hliník. Pri dovoze hliníka sa môže extra antidumpingové clo, ktoré zaplatíte nad rámec tradične uplatňovanej colnej sadzby podľa colného sadzobníka vyšplhať až na 35,6 %. V prípade ocele a nerezu môže byť sadza ešte vyššia.
Čo sa stane ak vám čínska továreň ponúkne napríklad meď? Po overení, že na ňu nie je uplatňovaný antidumping sa potešíte nakoľko ponúkaná cena čínskym dodávateľom je výrazne nižšia ako u nás. Ak sa však necháte nalákať, na 99 % vám príde nepoužiteľný šrot. Pýtate sa prečo? Čína sama meď dováža, nakoľko je produkcia tejto suroviny je výrazne nižšia ako jej spotreba. Ako by ju teda mohla predávať do zahraničia lacnejšie?
Problém môže nastať aj v prípade, ak chcete doviezť výrobky vyrobené z niektorých položiek na ktoré je uplatňovaný antidumping. Naša firma sa napríklad minulý týždeň zúčastnila výberového konania na dodanie nerezových pohárov pre jedného renomovaného výrobcu a distribútora alkoholických nápojov. Verili sme, že v konaní uspejeme nakoľko máme v Číne rozsiahle dlhoročné kontakty na dodávateľov, na ktorých sa môžeme spoľahnúť nielen s ponukou výhodnej ceny ale dodržaním požadovanej kvality. Po vyhlásení výsledkov konania sme boli prekvapení, že sme skončili až na 11. mieste! Po preverení dôvodov sme sa dozvedeli, že naša cenová ponuka bola značne vyššia ako konkurenčné. Predpokladáme, že „značne vyššia“ znamená zarátanie antidumpingového cla vo výške 35,8 %. Vo finále tak dodávateľ zaplatí za pohárik clo vo výške rovných 39 % namiesto predpokladaného cla vo výške 3,2 %.
Je jasné, že predajca alkoholu nemá záujem o zisťovanie faktov spojených s dodaním obstaraného tovaru. Prečo inak by to zveroval tretím stranám? Zistenie faktov je zodpovednosťou dovozcu, ktorý bude v konečnom dôsledku znášať extra náklad spojený s tovarom. Neznalý dovozca sa teda môže veľmi ľahko prehupnúť z očakávaného čistého zisku z dovozu v hodnote 2 000 EUR do čistej straty prevyšujúcej 5 000 EUR.
Ako sa nepopáliť pri dovážaní z Číny? V mnohých prípadoch vás môže pri obchodovaní s Čínou zachrániť sedliacky rozum, v tých ostatných sa môžete obrátiť na odborníkov.
Autor článku: Daniela Malíkova a Michaela Královičová